V knihe od Agathy Christie je tento úryvok:

(Tuppence rozpráva o knihách) „You know, the story of Androcles and the Lion,“ she said. „I remember reading that when I was eight years old. Andrew Lang.“

„Tell me, Tuppence, were you clever enough to read at eight years old?“

Prečo schopnosť čítať v ôsmich rokoch je podmienená bystrosťou? Ten ich pravopis im asi čítanie neuľahčuje, ale osem rokov už je celkom dosť. Predpokladám, že to platilo za Agathiných čias, keď sa deti vzdelávali doma, zrejme nesystematicky. (Ale tak je to aj v knihách o Harrym Potterovi, deti čarodejníkov idú do školy prvý raz ako jedenásťročné.) Ako dlho trvá deťom, ktorých materčinou je angličtina, naučiť sa čítať?

Řekl bych, že na rozdíl od češtiny je v angličtině nutno pochopit a osvojit si mnohem více různých vztahů mezi psaným textem a výslovností.
Osobní zkušenost mám ale pouze s vlastními dětmi, které jsou (uměle) vícejazyčné. Starší se naučila číst kolem sedmi a v osmi už byla schopna číst cokoli, mladší potřebuje o trochu víc času, ale zase už má místo dvou jazyků tři. 🙂
Číst se naučily samy – asi to okoukaly, když jsem jim četl já. 😉
Pokud by Vás zajímalo více, mrkněte na mé články zde.

Tie prvé dva som si už všimla (ja teda kytičku na chlebu nerada), tretí som vynechala, keď som zbadala Komm schon, lebo po nemecky viem akurát tak vymenovať dni v týždni a napočítať do desať, ale teraz som si prečítala aj ten. Ono to viac menej sedí s tým, čo písala Agatha Christie (akurát sa naučila čítať skôr, ale ona nemusela zvládať dva jazyky):

„Yes,“ said Tuppence, „I read at five years old. Everybody could, when I was young. I didn’t know one even had to sort of learn. I mean, somebody would read stories aloud, and you liked them very much and you remembered where the book went back on the shelf and you were always allowed to take it out and have a look at it yourself, and so you found you were reading it, too, without bothering to learn to spell or anything like that. It wasn’t so good later because I’ve never been able to spell very well. And if somebody had taught me spell when I was about for years old, I can see it would have been very good indeed.“

Najprv mi napadlo, že si to vymyslela, ale podľa toho, čo som si prečítala v jej autobiografii, som usúdila, že opisovala svoju vlastnú skúsenosť. To sa totálne nezlučuje s mojou predstavou, že naučiť sa čítať text často diametrálne odlišný od toho, čo človek počuje, dá poriadnu fušku a treba k tomu poradenstvo. Zato ten, kto veľa číta, nepotrebuje cudziu pomoc s pravopisom (viem, že to neplatí vždy, sú ľudia, ktorí radi čítajú, ale nad ich gramatikou, pravopisom a štylizáciou by jeden zaplakal). A ono je to očividne naopak. Mám z toho pocit ako Alica za zrkadlom. Ale snáď som aspoň prišla na to, čo malo znamenať tých osem rokov. Jej matka vraj tvrdila, že do ôsmich rokov sa deťom nemá dovoliť čítať, aby si nekazili oči a mozog. Možno to bol vtedy všeobecný názor, kto vie. Chcelo by to dáku komentovanú verziu.