Áno, takto sa to bežne učí – dokonca aj v tomto článku je pár viet
vysvetlených spôsobom, že sa to ešte môže v budúcnosti zmeniť (chápem
to ako užitočnú pomôcku na predstavenie si toho, že to nie je uzavretá
minulosť). Zatiaľ som sa však nestretol so žiadnym relevantným zdrojom
(s učebnicou ani stránkou), ktorý by to vysvetľoval tým spôsobom, že
ak sa to už nemôže zmeniť v budúcnosti, bráni to použitiu
Present Perfect – v prípade, že nehovorím o konkrétnej
minulosti, ale o skúsenosti z pohľadu prítomnosti. Ako som spomínal,
našiel som len to, že ak podmet už neexistuje, musí to byť minulý čas.
O predmete však ani slovo. Preto v tejto veci váham.
Keď som googlil, tu
som našiel: “There is no implication in the present perfect that this
situation could change in the future, or that it will persist in the future. The
present perfect is silent about the future.” Takto nejako to vnímam
aj ja.
Shakespeare už nič nenapíše, ale pointa je podľa mňa tá, že on sám
už neexistuje, takže ten Present Perfect nemáme v prítomnosti o čo
oprieť. Ale hoci dvojičky už neexistujú, ja existujem – ako nositeľ tej
skúsenosti, ktorú popisujem… v prítomnosti – bez toho, aby som to
zasadil do minulosti. Hovorím o súčasnom stave skúseností/poznania.
Proste – videl som ich. Je jedno kedy, za akých okolností… nie je to
príbeh z minulosti… len informácia – mám s nimi osobnú skúsenosť.
V zmysle vysvetlenia:
“You can use the Present Perfect to describe your experience. It is
like saying, "I have the experience of…” The Present Perfect is NOT used to
describe a specific event."
Viete o nejakom zdroji, ktorý by o tom hovoril týmto spôsobom (že ak sa
to už nemôže zmeniť…)? Googlil som totiž “present perfect,
change in the future” a nenašiel som nič, čo by sa priamo týkalo
tejto otázky. Jedine ten prvý link, na ktorý som dal odkaz vyššie.